Príhovor organizátora
Žijeme síce v slobodnej krajine, ale väčšina ľudí je tu stále väzňom svojho strachu a svojej mysle.
Dnes je tu doba, kedy opäť primitívne šarlatánstvo pohŕda vedeckým konsenzom a špičkovými odborníkmi, doba, kedy skupina plochozemcov núti Buzza Aldrina prisahať, že bol na Mesiaci a Remka, že z obežnej dráhy videl zakrivenie Zeme. Doba, kedy sa do neba volajúca hlúposť zmenila na “názor”, kedy sa relativizuje všetko, za čo by sme ešte pred pár rokmi v škole prepadli a museli opakovať ročník. A čo je ešte horšie, cúvame do už raz v utrpení prežitej histórie, kedy si pár jedincov privlastnilo a znásilnilo zákon a spoločenský poriadok a ustanovilo za legitímne vraždiť ľudí pre ich inakosť, nech už bola akákoľvek, rasová, sexuálna, názorová.
Ľudstvo za dobu svojej existencie bolo schopné napáchať mnoho zla, no zároveň to isté ľudstvo je strojcom mnohých kódexov a zákonníkov, v ktorých sa snažilo definovať morálne a etické hodnoty a vybudovať tým základ pre svet, v ktorom sú si všetci ľudia rovní vo svojich právach i povinnostiach. História je plná pokusov a omylov zostaviť fungujúci systém a spoločnosť, ktorá stojí na hodnotách rovnosti a slobody, namiesto tyranie a útlaku jednej spoločenskej vrstvy nad inými. Pravda, doteraz sa nepodarilo doviesť žiaden z týchto systémov do dokonalosti, no to neznamená, že máme rezignovať a nesnažiť sa ďalej. Stačí, keď nebudeme ľahostajní, keď si prestaneme myslieť, že krivda, ktorá sa deje niekomu inému, sa nás netýka. Vo vyspelých spoločnostiach je každé zlo spáchané na jednotlivcovi zlom, páchaným na celej spoločnosti a je len otázkou času, kedy sa terčom toho zla staneme my sami. Spoliehať sa na to, že veď vždy sa nájde niekto iný, kto sa tomu zlu postaví, je fatálny omyl. Je treba veriť v silu svojho hlasu a nebáť sa vzdorovať zlu a nespravodlivosti.
Dnešný siedmy ročník festivalu je o univerzálnosti ľudských práv. Každý z nás si uvedomuje, že ľudské práva sú pre všetkých bez rozdielu rovnako platné, tak isto ako povinnosti, ktoré máme voči spoločnosti ako občania. Pravda je však taká, že aj keď sa akosi vnútorne považujeme za vyspelú a zrelú spoločnosť, mnoho ľudí u nás je nútených žiť bez nároku na uplatnenie si svojich základných práv a sú vystavení šikane a svojvôli od politikov, ktorí s ich právami účelovo manipulujú, no aj od spoluobčanov, ktorí nekriticky túto propagandu preberajú a vedome či nevedome tak pomáhajú otravovať studne v krajine a šíriť zlo.
Pred pár dňami spoločnosťou otriasla správa o sebevražde 12-ročného Maťka z Ťahanoviec pri Košiciach. Stal sa ďalšou z obetí šikany kvôli svojej inakosti. Chcel by som tento ročník festivalu venovať jeho pamiatke. Prosím, ak je tu niekto, kto pozná jeho blízkych, pretlmočte im túto správu a moju nahlbšiu sústrasť.
Sloboda nie je o tom, že si môžem robiť, čo chcem. Sloboda znamená nemusieť robiť to, čo nechcem.
Waldemar Švábenský
7. ročník sa konal 15. marca 2024 opäť v klube A4. V dramaturgii festivalu v tomto roku pribudlo čítanie poézie. Návštevnosť sa vrátila do tradičných čísel a tak bol počas celého festivalu plný dom a tento ročník možno považovať za veľmi silný aj návštevnosťou. a záujmom ľudí aj programom.
Program začal o 16:00 príhovorom oraganizátora festivalu, pokračoval príhovorom zástupcov Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí, formou osobnej spovede štyroch otcov nebinárnych alebo trans detí. Nasledovala projekcia krátkometrážneho filmu „Chlapci vo vode“, ktorý získal hlavnú cenu vo svojej kategórii na Filmovom Festivale inakosti v roku 2024. Diskusia na tému univerzálnosti ľudských práv bola už tradične highlightom večera. Diskutovali poslankyňa Mária Kolíková, psychiatrička Barbora Vašečková a ľudskoprávny a trans aktivista Viktor Heumann z Prahy. Moderoval Michal Havran. Večer pokračoval krásnou čítačkou poézie rôznych autorov, medzi inými aj queer. Čítali Patrícia Koyšová a Lyrik H. Koncert pred tancujúcou sálou odohrali Saténové ruky a o záverečnú afterku sa postarali DJ Jožo Stopka a Marek Ružička, ktorí mali obrovský ohlas u spokojných návštevníkov festivalu.
Siedmy ročník festivalu potvrdil svoje miesto na festivalovej mape Bratislavy a opäť raz dokázal ľudí spojiť na niekoľko hodín do rešpektujúceho a prijímajúceho prostredia, kde sú si všetci rovní a nikto nikomu neubližuje.
Siedmy ročník festivalu pomohla zrealizovať Nadácia otvorenej spoločnosti.
Ďakujeme!
LINE UP VII. ROČNÍKA FESTIVALU
- Príhovor ZRP
- Projekcia filmu „Chlapci vo vode“
- Diskusia na tému univerzálnosti ľudských práv
– Mária Kolíková, Barbora Vašečková, Viktor Heumann, moderoval Michal Havran - Marakuja Pop Up Čítačka – Patrícia Koyšová a Lyrik H
- Koncert Saténové ruky
- DJ Jožo Stopka a Marek Ružička
Foto © Peter Bučko 2025